top of page
14. 7.

Môžeme hovoriť genderovo neutrálnym jazykom?

autorství: Bianka Obertová

 

Skúsenosti LGBTQ+ ľudí na Slovensku sa výrazne líšia napríklad od tých v USA. Od nepriateľských zákonov a oklieštených práv, cez nenávistné útoky, všeobecne menej akceptujúce spoločenské postoje a neinformovanosť, až po genderovanie jazyka. Práve na posledný menovaný problém sa v tomto článku podrobne zameriam. Popíšem význam gramatických rodov pre genderovú identitu a zamyslím sa nad možným vývojom jazyka smerom ku genderovej neutralite.


Genderovaný jazyk

Slovenčina, rovnako ako čeština a mnoho ďalších jazykov, má gramatické rody. To znamená, že slová, ktorými označujeme osoby, ale aj objekty, majú svoj rod. Tým sa slovenčina líši napríklad od angličtiny, kde sa rod – gender spája len so zámenami tretej osoby singuláru. V našom jazyku je rod súčasťou všetkých podstatných mien, prídavných mien aj slovies. To, čo sa v anglicky-hovoriacich krajinách dá odbyť otázkou „What are your pronouns?“, čiže „Aké sú tvoje zámená?“, musíme u nás riešiť omnoho naliehavejšie. Zatiaľčo v angličtine dokážeme viesť s osobou plynulú konverzáciu bez toho, aby sme jej nejaký gender priradili, v slovenčine už len použitie minulého času vyžaduje určenie rodu pomocou koncovky slovesa. Náš jazyk má síce aj stredný rod, no ten sa klasicky používa pre neživé objekty. Gramatický rod pre osoby odpovedá tradičnému binárnemu vnímaniu genderu, teda ženský a mužský rod. 



Genderovaní ľudia

Slovenský jazyk síce pôsobí čierno-bielo, alebo (stereotypne povedané) modro-ružovo, ale to neznamená, že sú takí aj všetci ľudia, ktorí ním hovoria. Mnohí vnímajú gender farebnejšie, nachádzajú v ňom iné odtiene „modrej a ružovej“, alebo úplne iné farby. Nebinárni a trans ľudia sa nestotožňujú s pohlavím, ktoré im doktori určili pri narodení a ktoré im boli zaznačené dichotomicky písmenom F alebo M v občianskom preukaze. Preto čelia, okrem iného, aj obmedzeniam vychádzajúcim zo samotnej štruktúry jazyka. Hlavne v prípade nebinárnych osôb sa stretávame s tým, že bežne používaný jazyk s mužským a ženským rodom nekorešponduje s ich identitou. Na dôležitosť jazyka vo vnímaní sveta poukazuje aj známa psycholingvistická teória: Sapir-Whorfova hypotéza (Whorf, 1956). Tvrdí, že jazyk udáva štruktúru nášmu mysleniu a vnímaniu sveta. Je pre nás ťažšie premýšľať o niečom, čo nedokážeme slovami popísať. Všadeprítomné rody v jazyku teda nekomplikujú len komunikáciu, ale celkové vnímanie nebinárnych osôb, ktoré sa týmto rodom môžu vymykať.


Problémom v komunikácii, ktorý pramení z gramatických rodov je hlavne misgendering. K tomu dochádza, keď je človeku v komunikácii prisudzovaný rod, s ktorým sa nestotožňuje. Podľa výskumov súvisí misgendering s psychickými ťažkosťami (Pease et al., 2022). Štúdie tiež ukazujú, že misgendering sa spája s nespokojnosťou so svojim telom a poruchami príjmu potravy (Mitchell et al., 2021). Misgendering totiž dáva človeku tvrdo najavo, že druhí jeho gender vnímajú inak, než ho vníma on sám. Nepríjemné pocity spájajúce sa s nezhodou subjektívne pociťovaného genderu s navonok viditeľnými aspektami genderu sa nazývajú genderová dysfória. Celkovo pre všetky stránky ľudskej identity, nielen pre tú genderovú, je dôležitý pocit kongruencie: chceme, aby nás druhí vnímali tak, ako sa vnímame my sami, inak máme pocit, že naša identita je ohrozená (Bačová, 2008).


V našom jazyku je problém misgenderingu prehĺbený práve všadeprítomnosťou gramatických rodov, ale tiež neprítomnosťou všeobecne zaužívaného spôsobu, akým genderovo neutrálne adresovať druhých. Ľudia komunikujúci s nebinárnymi, trans či inak queer osobami sa tak môžu potýkať s neistotou, aký rod použiť. Či už obava z misgenderingu, alebo prostá neochota zaujímať sa o preferovaný rod môžu potom viesť k tomu, že sa druhí vyhýbajú komunikácii s osobou, ktorej gender nezapadá do tradičných kategórií. Misgendering je súčasťou väčšieho problému: neinformovanosti a stigmatizácie zo strany spoločnosti, ktorým trans a nebinárne osoby čelia. Keďže jazyk je nástrojom myslenia a formovania obrazu sveta, možno by práve špecifické zmeny v jazyku dokázali ukotviť nebinárnu genderovú identitu v povedomí spoločnosti a viesť k pochopeniu.



Ako von z pasce gramatického rodu?

Aké možnosti má teda slovenčina pre komunikáciu človeka, ktorý sa nestotožňuje z mužským ani ženským rodom? Akými spôsobmi umožňuje človeku konštruovať si nebinárnu genderovú identitu?


a) Kombinovanie mužského a ženského rodu?

Mohlo by ísť o striktné striedanie mužského a ženského rodu – pokiaľ je v jednej vete viackrát rod, použíjeme vždy iný (Bregantová, 2020). To by bolo pre hovoriacich zo začiatku asi dosť náročné. Alternatívou je voľnejšie, náhodné používanie rodov z dlhodobejšieho hľadiska – v jednej konverzácii použijeme mužský rod, v inej ženský. To by bolo pravdepodobne prirodzenejšie z jazykového hľadiska. Obe tieto alternatívy však majú tú nevýhodu, že sa reálne neoprosťujú od genderovej binarity, ale len fluktuujú medzi dvoma koncami genderového spektra.


b) Stredný rod?

Svojou nebinaritou sa stredný rod zdá ako výborná alternatíva. Je to tretí rod, ktorý nie je ani mužský, ani ženský. Plynulosť jazyka nie je nijako narušená, pretože stredný rod sme zvyknutí prirodzene používať. Pre ilustráciu odporúčam článok, kde figuruje ekoaktivistko Alžběto. Veľkým problémom stredného rodu sú jeho pejoratívne a dehumanizujúce konotácie. Keďže stredný rod sa tradične používa na označenie vecí alebo detí, môže pri označení dospelého človeka pôsobiť znevažujúco. Napriek týmto nevýhodám je ale stredný rod gramaticky prirodzenou alternatívou, ktorú by si mohli ľahko a intuitívne osvojiť aj ľudia, ktorí sa o genderovú problematiku nezaujímajú, alebo ľudia, ktorí by k výraznejšej zmene vo svojom vyjadrovaní neboli ochotní pristúpiť. Zároveň je pravdepodobné, že pokiaľ by sa stredný rod začal používať, časom by sa zredukovali jeho negatívne konotácie.


c) Oni/ich (podľa anglického they/them)?

V angličtine sa genderovej binarite v zámenách dá pomerne elegantne vyhnúť použitím plurálu tretej osoby. Prekladom známeho they/them môže v slovenčine vzniknúť o niečo kostrbatejšie oni/ich. Nevýhodou tejto alternatívy je znížená zrozumiteľnosť kvôli nerozlišovaniu jednotného a množného čísla. Ďalším obmedzením je, že tretia osoba množného čísla má v slovenčine v nominatíve svoj rod. Môže byť mužský – oni, alebo ženský – ony. Zámeno oni je teda prinajmenšom generické maskulinum. To znamená, že je to slovo mužského rodu, ktoré by malo označovať osoby všetkých genderov, ale preukázane sa s ním viac stotožňujú muži (Vainapel et al., 2015). Nepríjemnosťou tejto alternatívy je aj to, že zámeno oni sa už na označenie jednotlivca v našej reči používalo: „onikanie“ je historická forma oslovovania a nesie si so sebou vrstvu významov. V súčasnosti má skôr charakter paródie. Napriek tomu je táto možnosť nádejná, hlavne v prípade, že o niekom hovoríme v tretej osobe, čiže ho neadresujeme priamo a teda mu „neonikáme“. Ďalšou výhodou tejto alternatívy je jej rozšírenosť v angličtine, vďaka ktorej sa niektorým ľuďom už stala prirodzená a doslovný preklad do slovenčiny je teda pre týchto ľudí ľahko zrozumiteľný.


d) Vykanie?

Možno si ani neuvedomujeme, že jednu genderovo neutrálnu formu oslovovania bežne používame. V slovenčine vykáme bez špecifikácie rodu a s použitím plurálu u slovies by to šlo aj v češtine. Opäť sú tu však nevýhody, podobné ako pri onikaní: jednak je to používanie množného čísla na označenie jednotlivca a hlavne je to špecifická forma oslovovania, vyjadrujúca úctu a formálnosť. Vo formálnych situáciach je ale vykanie výborná vymoženosť nášho jazyka, ktorá umožňuje veľmi zrozumiteľné a gramaticky prirodzené genderovo neutrálne vyjadrovanie. Kameňom úrazu sú ale prídavné mená, ktoré pri vykaní zostávajú v singulári a obsahujú rod adresáta. Pri prídavných menách nám dokonca nepomáha ani plurál, pretože aj ten mení svoj tvar na základe rodu. Tu už prichádzajú ku slovu riešenia, ktoré vyslovene vznikli preto, aby sa vyhli binárnym rodom v jazyku.


e) Novotvary?

Zaujímavou alternatívou genderovo neutrálneho vyjadrovania sú novotvary. V češtine je týmto novým, genderovo neutrálnym zámenom „one“, na ktoré sa viažu slovesá v minulom čase s rovnakou koncovkou -e (Matuštík*ová, 2020). Takže genderovo ‘neutrálne’ spojenie „on*a byl*a“, ktoré je navyše funkčné len v písanom jazyku, by sa nahradilo jednotným „one byle“. Prešlo by sa teda od alternovania mužského a ženského rodu k skutočne neutrálnemu rodu. Narozdiel od stredného rodu a zámena „ono“, zámeno „one“ nenesie žiadne pejoratívne a dehumanizujúce konotácie. Možnou nevýhodou všetkých novotvarov je menšia intuitívnosť používania. Na začiatku by bolo nutné vysvetľovanie, jazyk by sa mohol stať zložitejším a menej zrozumiteľným. Pri novotvaroch je tiež väčšie riziko nezhody spoločnosti na používaní daného novotvaru a zosmiešňovania tých, ktorí ho používajú. Je ale možné, že časom a používaním, prípadne za pomoci jazykovedných ústavov, by si takýto novotvar postupne mohol nájsť svoje miesto v slovenskom jazyku. Ostatne, príkladom takéhoto nového inkluzívnejšieho spôsobu vyjadrovania, ktorý si spoločnosť postupne osvojila, je aj vyššie uvedená hviezdička: „on*a“, ktorá poukazuje na to, že gender nemusí byť striktne binárny, ako to implikuje forma s lomítkom: „on/a“.


 
Záver aneb jazyk tvoria tí, čo ním hovoria

Môžeme síce o nebinárnom jazyku písať, argumentovať za jeho dôležitosť, zvažovať výhody a nevýhody jednotlivých foriem vyjadrovania, ale skutočná zmena príde vždy od samotných používateľov jazyka, v hovorenej či písanej reči, ktorou každodenne komunikujú. Uvedomujem si, že to, čo je pre mňa ako pre cisgender ženu zaujímavá téma na zamyslenie, je pre niektorých základ komfortného fungovania v spoločnosti. Je len na nich, ako budú používať jazyk, aby čo najviac vyhovoval ich potrebám. Budú to práve one, kto slovenčinu posunú opäť o niečo vpred a umožnia tým, čo prídu po nich, vnímať sa o niečo slobodnejšie. Myslím si, že jazyk by nemal byť rigídna norma uvalená na svojich používateľov, ale flexibilný, neustále sa vyvíjajúci nástroj komunikácie medzi ľudskými bytosťami.



Zdroje

Štítky:

Comments

bottom of page